Ancient Greek-English Dictionary Language

ἐναντιότης

Third declension Adjective; Transliteration:

Principal Part: ἐναντιότης ἐναντιότες

Structure: ἐναντιοτη (Stem) + ς (Ending)

Etym.: from e)nanti/os

Sense

  1. contrariety, opposition

Examples

  • τό τε γὰρ <ὅμοιον> ἄχρηστον τῷ ὁμοίῳ, καὶ ἐναντιότησ ὁμοιότητοσ ἀπέχει πλεῖστον, καὶ τὸ ἐναντίον ἀχρηστότατον τῷ ἐναντίῳ· (Aristotle, Eudemian Ethics, Book 7 19:4)
  • οὕτω δ’ ἀντικειμένων ἀλλήλοισ τούτων, πλείστη ἐναντιότησ ἐστὶ τοῖσ ἄκροισ πρὸσ ἄλληλα ἢ πρὸσ τὸ μέσον· (Aristotle, Nicomachean Ethics, Book 2 97:1)
  • ὧν ἐστὶ καὶ ἡ ἐναντιότησ· (Aristotle, Metaphysics, Book 4 27:1)
  • διαφορὰ γάρ τισ ἡ ἐναντιότησ, ἡ δὲ διαφορὰ ἑτερότησ. (Aristotle, Metaphysics, Book 4 27:2)
  • ὅτι μὲν οὖν ἡ ἐναντιότησ ἐστὶ διαφορὰ τέλειοσ, ἐκ τούτων δῆλον· (Aristotle, Metaphysics, Book 10 62:1)

Source: Henry George Liddell. Robert Scott. "A Greek-English Lexicon". revised and augmented throughout by. Sir Henry Stuart Jones.

Find this word at Perseus Greek Word Study Tool

SEARCH

MENU NAVIGATION